Lekárske odborové združenie (LOZ) upozorňuje pacientov, verejnosť a ministerku zdravotníctva, že zrušenie Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) po 22:00 je nekoncepčné, odporujúce odporúčaniam OECD pre Slovensko, predstavuje výraznú finančnú záťaž pre zadlžené nemocnice a v na mnohých miestach Slovenska neadekvátne zabezpečené.
Lekári z nemocníc upozorňujú, že po zmenách Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) od 1.7.2018 hrozí, že nebude adekvátne zabezpečená zdravotná starostlivosť o pacientov po 22:00 na viacerých miestach Slovenska.
Doterajší systém LSPP, kde sa o pacientov po pracovnej dobe (po 15:30 v bežný deň a počas víkendov a sviatkov) starali obvodní lekári pre dospelých a pre deti, od 1.7.2018 LSPP po zásahu MZ SR na mnohých miestach Slovenska zanikne úplne a zvyšok bude fungovať len do 22:00. Po tomto čase sa o pacientov má podľa ministerstva postarať centrálny príjem (urgent) nemocnice.
Proti tomuto rozhodnutiu boli zástupcovia nemocničných lekárov a aj nemocnice. Hoci dané rozhodnutie má zásadný vplyv na nemocnice, nebola vypracovaná žiadna dopadová štúdia, čo toto rozhodnutie prinesie pacientom, či nemocniciam.
Realita je dnes taká, že komplexné centrálne príjmy nemocníc existujú len v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v Martine. Lekárov s príslušným vzdelaním na prácu na takomto centrálnom príjme možno na Slovensku spočítať na prstoch jednej ruky. Vo viacerých väčších nemocniciach existujú len centrálne príjmy pre dospelých, ktoré už teraz fungujú na hranici zákonnosti /často zabezpečené neskúseným neatestovaným lekárom/ a v žiadnej ani len fakultnej nemocnici neexistuje centrálny príjem pre deti. Ďalším problémom je nedostatok sestier, ktorých väčšina nemocníc nemá dostatok ani na optimálny chod vlastných oddelení, nieto ešte na zabezpečenie ambulantnej pohotovostnej starostlivosti – na prebratie pacientov zrušenej LSPP. Ďalšia skutočnosťou je, že ešte pred niekoľkými rokmi si súkromné ziskové siete lekární vydobyli, že ich pohotovosť aj vo veľkých mestách končí po 22:00. Tým pádom pre adekvátne zabezpečenie pacientov sú dnes zadlžené nemocnice vzhľadom na rozhodnutie MZ SR nútené uvažovať o otvorení nemocničnej lekárne v tomto pohotovostnom čase.
Ministerstvo zdravotníctva doteraz nepovedalo, ako majú teda nemocnice zabezpečiť starostlivosť o pacientov odkázaných na ambulantnú pohotovosť po 22. hodine. Síce povedalo, že to majú robiť centrálne príjmy, teda urgenty, ale také máme na Slovensku len 4. O pacientov odkázaných na ambulantnú pohotovosť sa vo veľa mestách musia postarať teda lekári predovšetkým detských oddelení. Tí musia po novom po 22:00 zabezpečiť hospitalizovaných pacientov na svojich oddeleniach, príjmy na oddelenie, pacientov privezených sanitkou a rozhodnutím ministerstva k tomu všetkému aj ambulantne ošetrovať pacientov, ktorých by predtým riešili obvodní lekári na LSPP. Nijako neboli vyriešené priestory v akých majú riešiť takýchto pacientov, že k tomu treba viac sestier, že to zvyšuje nároky na nadčasy lekárov, že sa tým v konečnom dôsledku výrazne navýšia výdavky zadlžených nemocníc. A keďže sú lekárne otvorené len do 22:00, stále je tu nezodpovedaná otázka čím máme týchto pacientov liečiť. Nakoľko lekári majú zákonnú a morálnu povinnosť chorému podať lieky, po 22:00 sme odkázaní buď pacienta hospitalizovať, hoci by to vo fungujúcom systéme nebolo nutné alebo pacientovi podať nemocničné lieky, čím samozrejme zvyšujeme výdavky – dlh nemocnice.
Pri tejto realite povinností nemocníc je zarážajúce, že MZ SR zmenou zabezpečilo garanciu paušálneho mesačného príjmu pre súkromných prevádzkovateľov Ambulantnej pohotovostnej služby, navyše im zabezpečilo garanciu príjmov 12 euro na hodinu práce ich lekárov. Ale ministerstvo zdravotníctva vôbec nezabezpečilo, aby i zadlžené štátne nemocnice mali garantované príjmy na realizáciu povinnosti postarať sa o pacientov po 22. hodine.
Je absolútne ekonomicky nekoncepčné neustále vychádzať v ústrety ekonomickým požiadavkám ziskového súkromného sektora (siete lekární, súkromné ambulancie, súkromní prevádzkovatelia LSPP) na úkor zadlžených štátnych nemocníc, ktorým sa povinnosti a tým aj výdavky neustále navyšujú.
Príklad jednej fakultnej nemocnice /mesto Nitra/:
Lekári na detskom oddelení štátnej nemocnice: aktuálne 5 atestovaných pediatrov a 6 neatestovaných lekárov – mladí lekári v príprave. Počet sestier na oddelení nedostatočný – hromadia sa nadčasy, nové sestry napriek snahám nového vedenia neprichádzajú. Lekári majú týždenný pracovný čas 37,5 hodiny, k tomu slúžia každý lekár 5-6 až 7 služieb mesačne /služba znamená, že mimo bežnú pracovnú dobu od 7:00 do 15:00 zostávajú v práci ďalších 16,5 hodiny v pracovný deň alebo 23,5 hodiny vo sviatok a cez víkend/. V službe – po 15:00 a počas víkendu, či sviatku je na oddelení jediný lekár. Ten zabezpečuje pacientov ležiacich na oddelení (20-30 detí), ťažších pacientov na JIS, príjmy a prepúšťanie pacientov, informovanie príbuzných, konzíliá v danej nemocnici, rieši pacientov privezených sanitkou /RZP, PLP/ a preberá pacientov z okolitých menších nemocníc, ktorých tam už nevedia zvládnuť. V tejto službe príkazom ministra pribudnú slúžiacemu oddelenskému lekárovi aj ambulantné vyšetrenia a ošetrenia pacientov po 22:00. Zmenami LSPP pribudnú lekárovi detského oddelenia v službe ešte navyše aj pacienti z okolitých menších miest, kde LSPP bude zrušená úplne – teda Šaľa a Zlaté Moravce.
LSPP pre deti a dorast zabezpečujú súkromní obvodní lekári: 36 atestovaných skúsených lekárov v samotnom meste a v okolí + Šaľa 5 lekárov a Zlaté Moravce 7 lekárov. Obvodný lekár je platený za výkony, ktoré s pacientom vykoná + tzv. kapitačná – paušálna mesačná platba za každého pacienta, ktorého má v obvode. Obvodní lekári pracujú vo svojich ambulanciách – v rôznych ordinačných hodinách, poslednou zákonnou úpravou im bol nanútený týždenný pracovný čas 35h. Títo lekári doteraz nútene – povinne zabezpečovali okrem bežného chodu svojich ambulancií aj 24-hodinovú starostlivosť o svojich vlastných pacientov a to práve formou LSPP, kde 36 atestovaných lekárov zabezpečovalo 30-31 dní v mesiaci na LSPP. Teda v prepočte na jedného obvodného lekára vyšlo 1-2 služby na LSPP za mesiac. Po novom, rozhodnutím ministra budú na LSPP pracovať len do 22:00 a potom ich prácu má prebrať lekár na detskom oddelení, často neskúsený, neatestovaný.
Iná fakultná nemocnica: 7 lekárov Pediatrickej kliniky má od 1.7.2018 zabezpečiť pohotovostnú službu po 22:00, ktorú doteraz vykonávalo 34 obvodných pediatrov.
Od nemocnice k nemocnici je situácia na Slovensku podobná.
Asi netreba veľa analýz, aby sme pri takomto nastavení predpokladali, že nový systém zabezpečenia pacientov po 22:00 bude znamenať dlhšie čakanie pacientov na ošetrenie, ohrozenie starostlivosti o hospitalizovaných pacientov, zvýšenie nákladov nemocníc a množstvo nespokojných a rozčúlených pacientov. Pritom týmto MZSR vôbec nerieši podstatu problému a tým je nedostatok obvodných lekárov, ale pritom výrazne nabúrava krehký systém fungovania nemocničných oddelení.
Z posledných odporúčaní OECD pre slovenské zdravotníctvo vyberáme (podotýkame, že ide o správu z r. 2017, ktorá vychádza z údajov za rok 2016 – teda ešte pred zmenami v LSPP, ktoré MZSR zaviedlo v roku 2018) :
• K výrazným negatívam slovenského zdravotníctva patrí ďaleko najvyššia návštevnosť urgentných príjmov v EÚ (graf na konci textu), čo svedčí o zlyhávaní primárnej zdravotnej starostlivosti a súčasne veľkom počte sociálne znevýhodnených obyvateľov, ktorými nie sú len príslušníci minoritných etník na Slovensku, najmä Rómovia, ale hlavne veľkej časti slovenských seniorov v dôchodkovom veku, ktorí majú finančnú núdzu.
• Podľa správy OECD je ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti počet návštev na urgentných príjmoch v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 percentami pacientov , ktorí prišli na urgenty do nemocníc, lebo nebola pre nich dostupná primárna zdravotná starostlivosť. Na druhom mieste v Česku to už bolo iba 52 % a priemer EÚ je asi 25 % takýchto návštev. (zdôrazňujeme, že údaje sú pritom z roku 2016, od 1.7.2018 zrušením LSPP ministerstvo nezmyselne zvyšuje tento podiel pacientov na urgentoch)
• Na Slovensku výrazne zlyháva primárna zdravotná starostlivosť. Podľa ukazovateľov OECD je najhoršia v Európskej únii. Dôsledkom toho je preťaženie a zníženie kvality poskytovanej starostlivosti na urgentoch a zvýšenie počtu hospitalizácií. Podľa OECD hlavné príčiny spočívajú v zlej dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti, najmä v najchudobnejšej časti populácie, v etnických, sociálne a finančne marginalizovaných skupinách ako sú i mnohí seniori
• OECD na zlepšenie situácie odporúča zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni i mimo bežných pracovných hodín. To čiastočne zníži počet návštev na urgentoch v nemocniciach. Riešenie je spolupráca viacerých všeobecných lekárov, z ktorých vždy jeden má službu v noci a cez voľné dni.
• V prvom rade je u nás na príčine nedostatočná, resp. nekvalitne fungujúca sieť praktických lekárov. Na mnohých miestach je ich nedostatok. Okrem ordinačných hodín v bežné pracovné dni, ktoré neprekračujú 6 hodín denne sú nedostupní, ani fyzicky ani telefonicky. Návštevy chorých doma sú nedostatočné, zriedkavé, alebo vôbec ich nevykonávajú. Druhým faktorom je zníženie chudoby na starostlivosť odkázaných ľudí v absolútnom finančnom vyjadrení. Veľa, najmä starých ľudí u nás žije osamelo, vo finančnej núdzi a nie sú schopní si zabezpečiť kvalitné podmienky na liečebný režim pri ich chronickom ochorení. Príprava jedla, hygiena, zaobstaranie si a podávanie liekov.
(Podotýkame, že pri takomto hodnotení Slovenska zo strany OECD, sa javí zámer MZSR redukovať počet pacientov na urgentoch 10-eurovými poplatkami ako zarážajúci.)
Samotné MZ SR priznalo, že podľa ich štatistík 50 až 60 % pacientov, ktorí prídu dnes na urgentné príjmy nemocníc, sem vôbec nepatrí a teda využívajú a zaťažujú tieto oddelenia úplne zbytočne. O to viac zaráža, ak sa MZ SR rozhodlo po 22:00 hodine na urgentoch ešte zvýšiť počet týchto pacientov, ktorí ošetrenie na urgente nevyžadujú.
Posledné funkčné časti zdravotníctva dnes fungujú len na krehkej hranici svojich možností, preto vyzývame MZ SR aby túto krehkú stabilitu neohrozovalo nekoncepčnými rozhodnutiami – pokusmi na pacientoch.
MUDr. Peter Visolajský
Lekárske odborové združenie
Comments are closed.