Šesť mesiacov ubehlo od zverejnenia zistení kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ), podľa ktorých sa zo slovenského zdravotníctva strácajú stovky miliónov eur bez toho, aby pomohli pacientom. Hoci bola o tejto správe informovaná verejnosť, poslanci Národnej rady SR aj vláda SR, zo strany ministerstva zdravotníctva ani vlády doposiaľ neprišla žiadna reakcia ani prijatie potrebných opatrení. Lekárske odborové združenie (LOZ) preto nesúhlasí s nečinnosťou rezortu a žiada vládu SR o zvolanie mimoriadneho zasadnutia k týmto zisteniam. Je zarážajúce, že zdravotníctvo má aj naďalej slúžiť ako priestor na obohacovanie sa oligarchov a finančných skupín namiesto toho, aby slúžilo pacientom. V čase konsolidácie, ktorú pocíti každá rodina na Slovensku a súčasne pri historicky najvyšších výdavkoch štátu a občanov na zdravotníctvo, je nečinnosť vlády pri zisteniach najvyššej kontrolnej inštitúcie v štáte neakceptovateľná.
NKÚ je najvyššia nezávislá kontrolná inštitúcia v štáte, jej fungovanie je ukotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Kontroly NKÚ realizujú expertní kontrolóri v súlade so zákonom a s medzinárodnými kontrolnými štandardami. NKÚ je rešpektovaná inštitúcia aj v zahraničí.
NKÚ dňa 30. apríla 2025 zverejnil výsledky kontrol v systéme financovania zdravotnej starostlivosti, ktoré predstavil v tlačovej správe s názvom „Nespravodlivý systém a záujmové skupiny urobili z pacienta rukojemníka“. Už samotný názov tlačovej správy ústredného orgánu štátnej správy s významnou kontrolnou funkciou vyvoláva otázniky nad tým, prečo kompetentné autority nereagovali na tieto zistenia primeraným spôsobom.
NKÚ sa vo svojej správe upozorňuje na to, že hoci ide do zdravotníctva rekordná suma financií, tieto peniaze tečú do zdravotných poisťovní, ktoré financie prerozdeľujú neefektívne, netransparentne a v neprospech pacienta. Prerozdeľovanie miliárd zo zdravotných odvodov prostredníctvom poisťovní je často v prospech súkromných zdravotných spoločností a na úkor štátnych nemocníc, ktorým v dôsledku nízkych príjmov stúpa dlh. Tento dlh nielen zbytočne predražuje zdravotnú starostlivosť, ale aj vytvára navyše ďalšie náklady, ktoré musí štát a občania pravidelne sanovať neefektívnym oddlžovaním. NKÚ uvádza: „Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice a nemocnice nižšej kategórie.“
Ďalej vo svojej správe konštatuje: „Cyklicky sa opakujúca zadlženosť koncových nemocníc je predovšetkým dôsledkom toho, že dostávajú menej peňazí od poisťovní, ako reálne potrebujú na vykrytie vykonaných výkonov. Trinásť najväčších štátnych nemocníc pritom poskytuje najširší rozsah odborne a finančne najnáročnejších medicínskych výkonov. Nehovoriac o tom, že je to výnimočný priestor pre prípravu nových lekárov. “
„Každá zdravotná poisťovňa používa na distribúciu zdrojov verejného zdravotníctva vlastný úhradový mechanizmus, čo vedie k neprehľadnosti a nerovnosti vo financovaní jednotlivých nemocníc.“ Ako príklad NKÚ uvádza Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorá mala k jednej zmluve 45 dodatkov a k ďalšej 29. či 31 dodatkov, pričom tieto dodatky sa odvolávali na neexistujúce pravidlá. Ďalším príkladom je Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorá mala s poisťovňami uzavreté zmluvy s až 59, 31 či 22 dodatkami.
Je preto zarážajúce, ako môžu vedenia týchto nemocníc akceptovať taký stav zmlúv, o ktorom predseda NKÚ Ľ. Andrassy hovorí ako o „značne neprehľadnom, ťažko porovnateľnom a spôsobujúcom dátový chaos“. Ako môže takýto stav tolerovať ministerstvo zdravotníctva, ktoré má dohliadať na efektívne nakladanie s verejnými financiami? Pri takto nastavenom systéme nie je pre občanov prekvapením, že dochádza k chybám a únikom finančných prostriedkov, ktoré nesmerujú do liečby, ale k obohacovaniu finančných skupín.
NKÚ dokonca uvádza, že štát v zdravotníctve „nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá“. Ako môže vláda takýto stav nečinne akceptovať? V správe sa NKÚ venuje i poplatkom, ktoré podľa úradu už môžu obmedzovať prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti, často sú nezákonné a ide „o stovky miliónov eur, pričom príjem z týchto šedých poplatkov majú primárne neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti “.
Ministerstvo zdravotníctva má povinnosť zabezpečiť férovú hospodársku súťaž a nastavenie úhrad tak, aby nikdy nedošlo k porušeniu práv pacientov. NKÚ však konštatuje: „Problémom je, že v zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doňho natečú. Na ministerstve tieto dáta majú, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo neriešia či tolerujú netransparentný a neefektívny systém.“
Je preto namieste otázka, či ide o dlhodobé zlyhávanie systému, amaterizmus alebo úmyselné zvýhodňovanie súkromných subjektov. Slovenské zdravotníctvo nesmie byť priestorom, kde systém kontroly zo strany ministerstva zlyháva. Inak sa z tohto životne dôležitého rezortu stáva priestor na nekalý biznis a zvýhodňovanie súkromných poskytovateľov.
NKÚ výsledky kontroly zverejnilo a doručilo poslancom Národnej rady SR aj vláde SR v apríli roku 2025. Vláda však 6 mesiacov mlčí a namiesto ráznych krokov pasívne toleruje tento stav. Vláda naopak zvýšila zdravotné odvody občanom a mlčky toleruje útoky kritizovaných finančných skupín na predsedu NKÚ.
LOZ apeluje na predsedu vlády Roberta Fica a všetkých členov vlády, aby k správe NKÚ zvolali mimoriadne rokovanie vlády a prijali potrebné opatrenia na nápravu zistených skutočností. Slovenská republika prechádza obdobím výraznej konsolidácie, ktorú pociťuje väčšina občanov. O to zarážajúcejšie je, že vláda už pol roka nereaguje na zistenia NKÚ o tom, kde a akým spôsobom „miznú“ stovky miliónov eur v slovenskom zdravotníctve, čo následne predražuje a zhoršuje kvalitu starostlivosti o pacientov.
MUDr. Peter Visolajský,
predseda Lekárskeho odborového združenia
Comments are closed.