Suchánek pripomenul, že od sestier sa dnes vyžaduje nielen vysoká škola, ale aj rôzna administratíva. "Za ten plat, tú robotu, vysokoškolsky vzdelaná sestra to robiť nebude. V Českej republike to už pochopili," skonštatoval. Stredoškolské vzdelávanie sestier fungovalo podľa jeho slov veľmi dobre. Vyššie vzdelanie by malo byť potrebné v prípade sestier pracujúcich na intenzívnych pracoviskách ako JIS či OAIM, ako aj tých vo vedúcich pozíciách, priblížil.
"Úbytok sestier nie je len o tom, že by sestry nemali záujem. Vysoké školy, ktoré začali poskytovať bakalárske a magisterské štúdium, to nemôžu zďaleka pokryť, keby čokoľvek urobili," uviedol Zelník. Tvrdí, že zmena vzdelávania sa urobila v minulosti bez toho, aby si kompetentní uvedomili, že sestry budú následne chýbať. Desí sa toho, že sestry zo stredných škôl zo systému odídu a nebude ich mať kto nahradiť. Treba sa preto podľa jeho slov urýchlene vrátiť aj k stredoškolskému vzdelávaniu sestier.
Takýto nápad sa nepozdáva prezidentke Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivete Lazorovej. "Nie je to správna cesta… Sestra v rámci EÚ musí spĺňať určité kritériá, 480 hodín prípravy, to znamená polovicu praxe, polovicu teoretickej prípravy. Môže sa to uskutočňovať aj na stredných školách, ale až po maturite. Nemôžeme dnes ísť touto cestou, že vrátime vzdelávanie na stredné zdravotnícke školy," reagovala.
Nielen sestry, ale aj peniaze v zdravotníctve boli témou diskusie. Zelník by privítal, keby sa v programovom vyhlásení vlády pevne stanovila päťpercentná sadzba za poistencov štátu. "Zdravotníctvo potrebuje stabilné finančné krytie," upozornil. Vie si tiež predstaviť, že by sa na Slovensku zaviedla možnosť pripoistenia. Balík peňazí v zdravotníctve nestačí ani podľa Suchánka. Ako poukazuje, v sektore platí anomália, že ceny neurčuje predávajúci, ale kupujúci. "Ceny určuje ten, kto nakupuje a toho kto to nakupuje, vôbec nezaujíma, či tie ceny sú reálne," poznamenal.
Comments are closed.