BRATISLAVA. Osemstodevätnásť sestier je pripravených odísť zo slovenských nemocníc, ak vláda nesplní ich požiadavky. Chcú najmä zmeniť spôsob, akým ich zamestnávatelia odmeňujú.
Deviatim nemocniciam, v ktorých dali sestry hromadné výpovede, a ministerstvu zdravotníctva, pod ktoré patrí šesť z nich, zostáva na vyjednávanie so sestrami už len 16 dní. Prvého februára z nemocníc môžu odísť.
Masový odchod sestier môže zhoršiť dostupnosť a kvalitu starostlivosti najmä v prešovskej a žilinskej nemocnici. V menšej miere aj v bojnickej a trnavskej.
V nemocniciach pracuje do 19-tisíc sestier. Hoci necelá tisícka výpovedí je malý podiel, niektoré oddelenia aj celé zdravotnícke zariadenia sú už ochromené alebo im to hrozí.
Sestry vo výpovednej lehote bojujú proti novele zákona, ktorá im od nového roku upravuje platy. Nepáči sa im, že mzdy nedvíha podľa odpracovaných rokov a že sa nebudú valorizovať každé tri roky. Niektoré sestry tvrdia, že im plat po novom klesol.
Na zvýšenie miezd štát na tento rok z rozpočtu vyčlenil 55 miliónov eur. Keby chcel zohľadniť všetky požiadavky sestier, stálo by ho to 200 miliónov eur.
Odbojné Prešov a Žilina
Už tradične najviac výpovedí podali v dvoch štátnych nemocniciach, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva, a to vo Fakultnej nemocnici v Prešove a Žiline, kde sú silné odbory. V oboch zostáva vo výpovednej lehote takmer tretina všetkých sestier.
V prešovskej nemocnici pracuje bývalý šéf Lekárskeho odborového združenia Michal Polician. Práve lekári nielen v prešovskej, ale aj v žilinskej nemocnici, silne podporujú sestry v ich boji za vyššie platy.
„Lekári z Lekárskeho odborového združenia podporujú sestry a veríme, že dosiahnu primerané ohodnotenie, čo bude viesť k zvýšeniu kvality sestier a k tomu, že ich na Slovensku bude viac,“ vraví súčasný odborový predák Peter Visolajský.
V žilinskej nemocnici zase v minulosti pracovala šéfka sesterských odborov Monika Kavecká, a stále má na nemocnicu silné väzby.
Odboj sestier má v Žiline aj dlhú tradíciu a tamojší zdravotníci majú skúsenosť s tým, že je účinný. Naposledy vlani na jar sestry spolu s lekármi podali výpovede pre situáciu na internom oddelení, kde do tretej v noci pacienti čakali na sprchu.
Vtedajší riaditeľ Štefan Volák ich bol ochotný všetkých prepustiť, ale premiér Robert Fico ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi (obaja Smer) kázal Voláka odvolať.
Prvé problémy v Prešove
Jednota a vysoký počet odchádzajúcich sestier už spôsobili prvé problémy vo fakultnej nemocnici v Prešove.
Do utorka neprišlo do práce 136 sestier. Zamestnávateľovi nahlásili buď maródku, alebo, že ošetrujú člena rodiny. Niektorých pacientov preto podľa medializovaných informácií presúvali do iných nemocníc.
Minister Čislák tvrdil, že nešlo o akútnych pacientov. V stredu však zvolal do sídla prešovskej župy zástupcov všetkých miestnych nemocníc. Silným hráčom v kraji je aj nemocničná sieť Svet zdravia, čo patrí finančnej skupine Penta.
„Pacienti sa nemusia obávať, že by im nebola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, nemocnica zabezpečila prevádzku a fungovať bude aj naďalej. Nie je žiaden dôvod na pochybnosti,“ povedal po stretnutí Čislák.
Na tlačovej besede však nevylúčil, že niektorých pacientov by museli presúvať do iných nemocníc.
Kde bude najhoršie
Po prvom februári môže z prešovskej nemocnice odísť až sto sestier, hovorí tamojšia šéfka odborov Gabriela Nováková. Ich odchod by pocítili najmä v centrálnych operačných sálach či na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení.
Kvalita zdravotnej starostlivosti sa môže zhoršiť aj na ARO v žilinskej fakultnej nemocnici.
„Odchádzajú všetky sestry z celého oddelenia a väčšina z nich si od budúceho týždňa začína čerpať dovolenky. Kto tam bude robiť, ako budú zabezpečené služby, nikto nevie,“ povedala pre denník Pravda Kavecká.
Ani v žilinskej nemocnici nie je vylúčené, že pacientov budú presúvať do iných nemocníc v kraji.
V Dolnom Kubíne a Trstenej pritom tiež sestry podali výpovede, ale bolo ich menej.
Odklady plánovaných operácií pre nedostatok sestier sa po prvom februári nedajú vylúčiť ani v bojnickej nemocnici, ktorá patrí pod trenčiansku župu. Hovorkyňa Jana Pustayová povedala, že v takom prípade sa „plánované diagnostické a terapeutické výkony budú riešiť individuálne“.
Isté riziko zhoršenia starostlivosti podľa komory sestier hrozí aj v trnavskej fakultnej nemocnici. „Veľká väčšina sestier odchádza z oddelenia ARO, polovica sestier z gynekológie, dve tretiny z neurológie, kompletne končí krčné oddelenie, redukovaná bude aj operatíva,“ povedal pre Zdravotnícke noviny odborár František Ňaňa.
Aj presun je zhoršenie
Ministerstvo zdravotníctva napriek zlým scenárom opakovane tvrdí, že ľudia sa nemajú čoho obávať.
„Pacienti sa nemusia obávať, že by im nebola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, nemocnica zabezpečila prevádzku a fungovať bude aj naďalej. Nie je žiaden dôvod na pochybnosti,“ hovoril včera Čislák.
„Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice, alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok na ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ oponuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO.
Preferenciami hýbať môžu, ale skôr málo
BRATISLAVA. Horšia dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti mesiac pred marcovými voľbami môže mať podľa odborníkov vplyv na rozhodovanie voličov.
Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO si myslí, že vplyv protestu sestier bude len menší, volebný geograf Tibor Madleňák nevylučuje vplyv na celonárodnej úrovni, nielen v regiónoch a mestách, kde sú dotknuté nemocnice.
Najviac sa to môže dotknúť preferencií Smeru, ktorý vládne sám a podľa Madleňáka sú jeho voliči citliví na zdravotníctvo. „Môže to trochu zahýbať jeho voličskou základňou.“
Nepôjde podľa neho len o Prešov a Žilinu, kde má vládna strana priemerné či podpriemerné výsledky, lebo rozčarovanie zo zdravotníctva je celonárodné.
Najmenší vplyv budú mať výpovede sestier na bašty Smeru na Kysuciach či Zemplíne, hoci výpovede ich môžu tiež ohroziť.
Comments are closed.