Prečo ste sa rozhodli prehovoriť k situácii v slovenskom zdravotníctve práve teraz?
Situácia ľudí, konkrétnych rodín dosiahla bod, kedy mi už nebolo možné mlčať. Videl som, že ľudia sú utláčaní, zastrašovaní, ohrození na existencii, znevažovaní. A že zodpovední sa tvária, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku. Ale nebolo a nie je.
Bolo vaše stanovisko politicky motivované?
Ak máte na mysli politiku v zmysle toho, čo je parlamentné, stranícke a týkajúce sa nasledujúcich volieb, tak rozhodne nie.
Ako biskup som však zodpovedný pred Bohom za svojich veriacich, aj za všetkých ľudí, ku ktorým som bol poslaný. Je moja povinnosť sa zastať všetkých, ktorým sa deje krivda. Často mi je však kladená táto otázka.
Možno by bolo dobré pripomenúť, že pôvodný význam slova politika pochádza od gréckeho „polis“. Išlo o obec, či mestský štát, ktorý nepoznal rozdiel medzi „my“ občania a „oni“ vláda, ale išlo o spoločenskú angažovanosť slobodných občanov, ktorá sledovala oblasti spoločného záujmu. Bol to zároveň priestor, ktorý formoval charakter človeka, preto polis mala aj hlboký etický zmysel.
Je to dnes iné?
Aj dnes platí, že to v akej polis žijeme, vážne ovplyvňuje náš život a myslenie, len sme akosi zabudli na tú etiku a solidaritu a uspokojujeme sa iba s legislatívou a ekonomikou. Vidíme, že nie je všetko v poriadku a že by to mohlo byť lepšie. To mnohých pochopiteľne vedie k hnevu, nespokojnosti, smútku a nemyslím si že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem aj obavy z toho, čo prinesie budúcnosť.
Zdá sa mi, že v našej krajine sa akoby začala vytrácať tá príslovečná pohostinnosť a začali sme sa zaujímať len o svoje individuálne záujmy a potreby. Preto som považoval za potrebné takouto formou povedať svoj názor a prispieť k hľadaniu príčin prečo u nás máme také problémy so spravodlivosťou, solidaritou a úctou k druhým. Osobitne k tým, ktorých hlas nie je počuť, lebo je potláčaný, znevažovaný alebo prekrúcaný. Som povinný hlásať Evanjelium všetkým, bez rozdielu.
Očakávali ste takú reakciu zo strany predsedu vlády a Smeru-SD Roberta Fica, ktorý vás označil za človeka KDH?
Nie. Skôr som očakával vecnú, racionálnu odpoveď, začatie dialógu o spravodlivých riešeniach. Veď okrem zverejneného, stručného stanoviska som sa na pána premiéra i na pána ministra zdravotníctva obrátil aj otvoreným listom. Myslím, že sú kompetentní i povinní vec riešiť v prospech ľudí, o ktorých ide. Odpoveď na tieto listy som zatiaľ nedostal.
A čo údajný podnet KDH?
Čo sa týka objednávky zo strany KDH, žiaľ podľa mňa ide o hlboko vžitý predsudok. Samozrejme netvrdím, že KDH a Cirkev nemá nič spoločné. Obom ide o angažovanie sa za evanjeliové hodnoty a spravodlivosť. Je to predsa politická strana ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu.
Cirkev ako inštitúcia je však autonómna a nie je predlženou rukou KDH. Veď sa pozrite na preferencie KDH a na to, koľko ľudí sa hlási k Cirkvi a to aj v regiónoch, kde je viera živšia. Zaiste v tom, že sa angažujeme za spravodlivejšie Slovensko a dôstojnosť človeka, sme si ideovo blízky, ale treba povedať, že takýto ľudia sú aj v iných stranách.
Stále tu platí to evanjeliové: „Strom poznať po ovocí.“ Stačí si prečítať sociálne encykliky Jána Pavla II. alebo pápeža Františka a každému bude zrejmé, že nejde o agendu žiadnej politickej strany, ale o to, aby cieľom každého konania, aj politického, bolo spoločné dobro a človek
Konferencia biskupov Slovenska pripomína, že vaše stanovisko nie je jej oficiálnym stanoviskom? Nie je to trochu alibizmus?
Nie. Je to len vecné konštatovanie. V rámci KBS existuje určitá deľba úloh, odborných kompetencií. Aby sa veci dali riešiť a správne porozumieť v spolupráci s príslušnými odborníkmi a ľuďmi z praxe.
Zverejnené stanovisko vzniklo na pôde Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve. Ako predseda tejto rady a biskup poverený starostlivosťou o túto oblasť pastorácie som stanovisko, ako aj otvorený list podpísal. O svojom postupe som vopred informoval predsedu KBS i svojho arcibiskupa.
Zatiaľ čo vy ste vystúpili na podporu štrajkujúcich zdravotných sestier, subkomisia KBS pre školstvo neodporučila cirkevným školám zapojiť sa do štrajku. Zarmútil vás takýto postoj?
Myslím, že subkomisia pozorne zvážila všetky dôvody, na základe ktorých sa tak rozhodla. Je to skôr otázka pre túto subkomisiu.
Mali ste nejaké reakcie zo strany ostatných biskupov ohľadne vášho stanoviska?
Áno, mal. Iste situáciu pozorne sledujú – a keby mali nejaké zásadné pripomienky, dali by mi to vedieť. Stretávame sa ako biskupi pravidelne a isto budeme aj o týchto veciach v potrebnom rozsahu spoločne hovoriť. Jednotliví biskupi majú však zverené ďalšie, dôležité oblasti pastorácie, za ktoré nesú osobitnú zodpovednosť. Služba Cirkvi predstavuje široké pole aktivít.
Ešte v čase, keď ste neboli pomocným biskupom, na sociálnej sieti ste sa vyjadrili, že ste v prezidentských voľbách volili Pavla Hrušovského. Kandidáta KDH. Nenahráva to slovám premiéra?
Kedy boli prezidentské voľby? Ako sa vraví, „odvtedy už pretieklo v slovenských riekach veľa vody“. Ako som však povedal, moje stanovisko nemá nič spoločné s podporou politických strán, ale ide mi o to, aby sme všetci mali spravodlivý podiel na spoločnom dobre a aby sa spravodlivo narábalo s financiami v zdravotníctve. Takéto úvahy však len zbytočne odvracajú pozornosť od skutočných problémov, ktoré trápia všetkých občanov naprieč celým politickým spektrom.
Smeruje táto vaša iniciatíva priamo alebo nepriamo k tomu, aby ste veriacim neskôr opäť poradili/odporučili, koho voliť?
Rozhodne nie. Avšak všetkým občanom Slovenska, keby sa ma pýtali, by som vždy odporúčal, aby voliť šli. Je to ich občianske právo a navyše možnosť, pre ktorú mnohí z generácie našich otcov trpeli v totalitnom komunistickom režime.
Moja rada znie, aby každý volil podľa svedomia. Voliť takých ľudí, ktorí sú blízki jeho morálnym hodnotám. Samozrejme kresťanov vyzývam, aby volili ľudí, ktoré majú evanjeliové hodnoty, akými sú viera, nádej a láska. Je dôležité pýtať sa aj na súvislosti, oživiť pamäť a rozlišovať, ktoré volebné programy a hodnoty sledujú spoločné dobro pre všetkých obyvateľov Slovenska a ktoré nie.
Každý biskup pri svojich vyjadreniach – či už v malom alebo vo väčšom okruhu počúvajúcich osôb – musí mať na pamäti svoju zodpovednosť za dobro týchto ľudí, za ich večnú spásu a za hlásanie Božieho slova, ktoré je pre všetkých. Preto som sa nikdy nevyjadroval tak, aby som to musel ľutovať. Kňazom a biskupom som sa stal preto, lebo mi záleží na druhých ľuďoch a k tejto službe patrí také rozprávanie o Bohu, ktoré je vždy nasmerované do nášho konkrétneho života a našich vzťahov.
A keď budem vidieť problémy, ktoré trápia ľudí, budem o nich hovoriť, pretože je to moja povinnosť vyplývajúca z povolania v Cirkvi, ale aj očakávania tých, ktorých sa nemá kto zastať.
Ako to výstižne skonštatovali v sociálnych encyklikách Lev XIII. aj sv. Ján Pavol II. – tí, ktorí sú biedni a nemajú vlastnú podporu potrebujú, aby ju našli u tých, ktorí sú mocnejší a bohatší. A tu je na prvom mieste štát a Cirkev.
Modlím sa, aby sa mi pri všetkých mojich osobných chybách a obmedzeniach, čo najlepšie darilo plniť túto zodpovednosť a poslanie biskupa.
Comments are closed.