Čo sa dá spraviť, aby sme zistili, či nemocnice pod Pentou neobchádzajú pravidlá
Pred dvomi týždňami zverejnil analytický tím pri ministerstve financií rozsiahlejšiu štúdiu o našom zdravotníctve. Porovnal niekoľko desiatok rozličných parametrov so systémom v iných krajinách. Vidno z nej, ako sa v slovenskom zdravotníctve mrhá. Nielen peniazmi, ale aj jeho ľudskou kapacitou. Začať sa dá od nevyužívaných lôžok, pokračovať cez príliš veľký počet návštev u lekára, nadmernú spotrebu liekov, pridrahé využívanie magnetickej rezonancie či CT a mnoho ďalšieho. Časť z toho sú peniaze spálené len tak, časť je organizovaný zločin, z ktorého zisk končí vo vreckách zdravotníckych rentierov.
Odhad je, že takto sa nám v zdravotníctve stráca trištvrte miliardy až miliarda eur. To je až jedna štvrtina verejných zdrojov v zdravotníctve.
K tomuto odhadu sa ozývajú aj skeptické hlasy, najmä od riaditeľov nemocníc. Hovoria, že to sú len teoretické úvahy, ktoré treba brať s rezervou, pretože každá krajina je špecifická a porovnávania krívajú. V niečom majú pravdu – napríklad v tom, že zdravotný stav obyvateľstva, kľúčový parameter porovnávania, závisí aj od životného štýlu obyvateľov. Ten už nie je v rukách lekárov a sestier, ambulancií a nemocníc. No väčšinu tých rozdielov v porovnaniach vysvetliť nedokážu.
V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na prudký rozmach Penty v sektore nemocníc za posledné roky. Keď Penta vstupovala do tohto biznisu, veľkosť vaty, teda objem neefektívnych peňazí v nemocniciach, odhadla na dvadsať percent.
Spýtali sme sa zodpovedných manažérov Penty, či si za týmto odhadom stále stoja. Odpoveď je, že z tohto odhadu nijako nezľavili. Inými slovami, v Pente veria, že ak sa nemocnice budú viesť lepšie, dá sa ušetriť pätina ich nákladov bez toho, aby sa to dotklo kvality ich výkonov.
Nemocničný svet Penty
Pre pochopenie kontextu zopár faktov. Penta dnes kontroluje štrnásť nemocníc, väčšinou ich získala od samosprávnych krajov. Niektoré kúpila, iné má v dlhodobom prenájme. Niekde vlastní aj budovy, inde je len prevádzkovateľom. Táto sieť štrnástich nemocníc pod kontrolou Penty sa volá Svet zdravia.
Nejde však o jednu spoločnosť, je to skupina firiem (a neziskoviek), ktoré nezverejňujú spoločné finančné údaje. Najväčšou medzi nimi je rovnomenná akciovka Svet zdravia, a.s.
Hoci je najväčšia, kontroluje len štvrtinu jej nemocničných aktivít. Ostatné nemocnice sú väčšinou v pôvodných firmách, pod ktorými fungovali ešte pred vstupom Penty.
Pre porovnanie, o akej kapacite hovoríme, nemocničná sieť Penty zamestnáva šesťtisíc ľudí a obratom je veľká asi ako celá bratislavská Univerzitná nemocnica (teda Kramáre, Ružinov, Petržalka a Staré Mesto spolu).
Aby to však nebolo jednoduché, medzi spoločnosťami existujú rozličné prepletené vzťahy. Súvisí to najmä s tým, že mnoho činností, ktoré nemocnice vykonávali duplicitne, Penta centralizuje. Rozšifrovať, kde a ako sa tvorí zisk, je zvonka v podstate nemožné.
Zo štatistík počtu hospitalizovaných pacientov tiež vidno, ako sa pacienti začali presúvať medzi jednotlivými nemocnicami. Podľa toho, ako si susediace nemocnice zlučujú paralelne fungujúce oddelenia či otvárajú nové. Stručne povedané, Penta vo svojich nemocniciach začala robiť veľké rošády.
Zatiaľ dosahuje v porovnaní so svojimi plánmi relatívne malé zisky, asi sedem a pol percenta z výnosov. Aj to sú len prevádzkové zisky. Po zarátaní investícií je sieť v hlbokom mínuse. Za posledné tri roky ide až o sedemdesiat miliónov eur. Najväčšie sústo je výstavba novej nemocnice v Michalovciach za 34 miliónov eur, ktorá má byť hotová budúci rok.
A teraz reč o tom, kde môžu byť háčiky
Niektoré kroky, ktoré Penta urobila na ceste k vyššej profitabilite, sú už známe. Na centralizovanom nákupe liekov a zdravotníckeho materiálu dokážu jej nemocnice stlačiť desiatky percent z cien, za ktoré nakupovali predtým. (Škoda, že sa myšlienkou spoločného nákupu neinšpirovali aj verejné nemocnice.) Výhodou Penty je aj to, že lieky a materiál nakupuje aj do svojej siete Dr. Max. Týmto spojením dokáže dostať obchodníkov s liekmi pod silný tlak. Spoločné nákupy sa môžu týkať aj iných oblastí, napríklad energií.
Podobne je uveriteľné, že prebiehajúce investície do modernizácie budov, kotolní, distribúcie tepla a podobne, dokážu nemocniciam časom výrazne ušetriť.
Toto boli jednoduché a zrozumiteľné opatrenia. No teraz sa dostávame aj k tým menej prehľadným.
Vďaka významnému postaveniu Penty v zdravotníctve (poisťovňa Dôvera, sieť lekární) má skupina viacero skrytých možností, ako svoj zisk dosiahnuť zmenou v prerozdeľovaní zdrojov na úkor ostatných zariadení v zdravotníctve. V minulosti sa totiž už ukázalo, že si dokázala pomôcť aj neoficiálnym vplyvom, napríklad dostať pre svoje projekty viac peňazí aj z konkurenčnej VšZP.
A napokon je tu tá najväčšia obava, a síce, že Penta začne znižovať kvalitu zdravotnej starostlivosti, aby ušetrila. To sa dá mnohými spôsobmi: oslabením kapacít personálu, využívaním menej vhodného zdravotníckeho materiálu, ignorovaním reálnych požiadaviek na ošetrenie a hospitalizáciu, či nadštandardným prehadzovaním drahých prípadov na krk koncovým nemocniciam. Prípadne sa uchýli k nejakému inému typu obchádzania pravidiel (ako to sledujeme pri poliklinikách ProCare).
Dobrou správou je, že väčšinu týchto vecí je možné prekuknúť relatívne rýchlo, ak by sa chcelo. A to by sa malo chcieť.
Ako ju odkontrolovať
Fungovanie Penty v nemocničnom sektore je už také významné, že by ministerstvo zdravotníctva (a ďalšie kontrolné inštitúcie v rezorte, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) mali pristúpiť k tejto sieti dôslednejšie.
Po prvé, mali by si nechať pravidelne reportovať objem reálnych finančných tokov (nielen zmluvy) zo zdravotných poisťovní do týchto nemocníc a sledovať, či tam nedochádza k neštandardným zmenám po prevzatí nemocníc Pentou, teda či nie je dotovaná na úkor iných zariadení.
Po druhé, štát by si mal nechať pravidelne reportovať dáta o poskytovanej starostlivosti v spádových oblastiach jej nemocníc. Treba odsledovať, či zázračne neubúda diagnóz a výkonov, ktoré sú pre nemocnice stratové a nepribúda tých, ktoré sú ziskové.
Štát by sa mal pravidelne pýtať koncových nemocníc, kde končia najťažšie prípady z regionálnych nemocníc, či sa podozrivo nemení počet a štruktúra prípadov, ktoré im z nemocníc Penty posielajú.
A po tretie, treba pozorne sledovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a množstvo neskorších zdravotných komplikácií pacientov týchto zariadení.
Penta všetky tieto úvahy odmieta, no nebolo by to prvý raz, čo sa na jej slovo nedá úplne spoľahnúť. Je preto žiaduce, aby sa nemocniciam Penty dostalo vyššej pozornosti, ako je súčasný dohľad. Ten totiž nerátal s kombináciami, aké vidíme dnes – napríklad ako je súčasné podnikanie jedného subjektu v zdravotnom poistení a zároveň v nemocničnom odvetví.
Nakoniec ešte pripusťme aj tú variantu, že sa predsa len potvrdí, čo dnes tvrdí riaditeľ nemocníc Penty: že v nich bude s kvalitou všetko v poriadku a navyše budú fungovať oveľa efektívnejšie. Aj tak bude stáť za to, aby sa štát na jej aktivity pozrel zblízka. V tom prípade sa aspoň bude môcť niečomu priučiť.
Comments are closed.