BRATISLAVA. Úroveň zdravotnej starostlivosti na Slovensku klesá. Vyplýva to z analýzy organizácie Health Consumer Powerhouse (HCP) o úrovni zdravotnej starostlivosti v 35 krajinách Európy vrátane Slovenska. Zdravotnú starostlivosť v Európe organizácia so sídlom v švédskom Štokholme posudzuje už deviaty rok.
Zohľadňuje niekoľko skupín indikátorov, ktoré sa týkajú práv pacientov a ich informovanosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a čakacích lehôt na liečbu, výsledkov zdravotnej starostlivosti, rozsahu a dosahu poskytovaných služieb pre pacientov, prevencie a liekov. Údaje čerpá z databáz Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a OECD.
Rieka Morava nás oddeľuje od Európy
Úroveň zdravotnej starostlivosti na Slovensku podľa jej celkového hodnotenia klesá od roku 2013. Vtedy sme z tisíc možných bodov dosiahli takmer 700 a naša zdravotná starostlivosť bola hodnotená lepšie ako v Česku.
O dva roky neskôr je to naopak. Kým my klesáme a vlani naša zdravotná starostlivosť bola ohodnotená len 653 bodmi, Česko kontinuálne stúpa. Minulý rok získalo 760 bodov. Kým Česko skončilo v celkovom rebríčku na 13., Slovensko až na 24. mieste.
Na mape Európy, ktorá podľa výsledkov rozdeľuje krajiny do troch skupín podľa dosiahnutých výsledkov, sa Slovensko ocitlo v najhoršej, červenej zóne, spolu s ešte horším Poľskom a Maďarskom. Hranica medzi lepšou (žltou) a najhoršou (červenou) skupinou vedie práve cez rieku Moravu, ktorá oddeľuje Slovensko od Česka.
Nízke hodnotenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku je o to prekvapujúcejšie, že podľa najnovších údajov Eurostatu dávame zo všetkých krajín Európskej únie z verejných prostriedkov na zdravotníctvo najviac – až 18,3 percenta. Na štatistiku upozornil Eugen Jurzyca (SaS) na blogu Denníka N.
Stratené roky života
Štúdia HCP v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou vyčíta Slovensku niekoľko nedostatkov. Jedným z najväčších sú roky života, o ktoré prichádzajú obyvatelia pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. V štúdii vychádzajúcej z údajov WHO je tento indikátor pomenovaný ako stratené roky života. V prepočte na stotisícovú vzorku obyvateľstva sa v ňom vo vekovej kategórii 0 až 69 rokov počíta, o koľko skôr ľudia zomierajú v porovnaní s tým, keby mali lepšiu zdravotnú starostlivosť.
Počet stratených rokov na stotisíc obyvateľov pri tomto indikátore je na Slovensku podľa štúdie takmer 8000 rokov. O menej stratených rokov života prichádzajú ľudia v Česku, ba dokonca v Albánsku. V porovnaní so špičkou Európy zaostávame v prepočte na stotisíc obyvateľov o približne 4000 rokov.
Podobné údaje ako švédska organizácia publikovalo vlani slovenské INEKO v štúdii Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva. Podľa ich údajov, ktoré vychádzajú zo zdrojov OECD, obyvatelia Slovenska strácajú približne 5000 rokov, kým vo vyspelých krajinách je to zhruba 3000 rokov.
Srdce a mozog
Vysoký počet stratených rokov obyvateľov Slovenska je spôsobený okrem iného aj tým, že sa nám dlhodobo nedarí uspokojivo v porovnaní s inými európskymi a vyspelými krajinami znižovať úmrtnosť na niektoré závažné ochorenia. Patria medzi ne kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvica alebo vysoký krvný tlak.
„Najrozšírenejšie choroby obehovej sústavy na Slovensku zabíjajú v prepočte až 744 ľudí na 100-tisíc obyvateľov, čo je dvoj- až trojnásobne viac ako vo väčšine krajín západnej a severnej Európy,“ uviedli analytici z INEKO.
Napríklad na ischemickú chorobu srdca v roku 2013 umrelo vyše 400 zo 100-tisíc ľudí, čo je najviac zo všetkých krajín OECD. Aj tradične horšie Maďarsko dosiahlo lepšie výsledky.
Švédska organizácia aj OECD nám vyčítajú aj neuspokojivý pokles úmrtí na mŕtvicu. Aj tu držíme smutné prvenstvo s vyše 120 úmrtiami na stotisíc obyvateľov.
So srdcovocievnymi ochoreniami a úmrtiami je spojený aj výskyt vysokého krvného tlaku. Slovensko patrí tiež medzi najhoršie krajiny Európy s približne 27-percentným podielom u ľudí nad 25 rokov.
Stratené roky života obyvateľom Slovenska pribúdajú aj pre čakacie lehoty na liečbu. Hoci nepatrí v rámci Európy k najhoršej červenej skupine, umiestnenie v strednej žltej je stále horšie, ako umiestnenie v najlepšej zelenej, kam patrí aj Česko. Krajiny v nej sú označené ako „teritórium bež čakania“.
Infekcia zlatý stafylokok
Pacienti hospitalizovaní v slovenských nemocniciach sú okrem zdravotných komplikácii vystavení aj tzv. nozokomiálnym, čiže nemocničným nákazám. Z nich je jednou z najnebezpečnejších a najodolnejších baktéria zlatého stafylokoka. Jeho zvýšený výskyt v našich nemocniciach kritizuje aj štúdia švédskej organizácie.
„Výskyt zlatého stafylokoka v slovenských nemocniciach patrí podobne ako vo väčšine štátov bývalého východného bloku, ale aj v niektorých iných juhoeurópskych krajinách, k najvyšším,“ súhlasí so zistením štúdie Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Zlatý stafylok spôsobuje najmä hnisavé ochorenia kože a podkožia, kostí, mliečnej žľazy, spôsobuje otitídu, sínusitídu, pneumóniu, endokartitídu a sepsu. Značne sa podieľa na vzniku nemocničných infekcií.
O výskyte tejto baktérie v našich zdravotníckych zariadeniach sa presvedčili aj redaktori denníka SME v roku 2013, ktorí skúmali čistotu v rôznych nemocniciach.
„Uvedené výhrady chápeme ako inšpiráciu na zlepšenie organizácie práce, zvýšenie kontrolnej činnosti,“ reagoval vtedy Jozef Mintál, riaditeľ nemocnice v Dolnom Kubíne.
Napriek výskytu nozokomiálnych nákaz sa ich nemocnice na Slovensku podľa hygienika snažia utajovať.
„Keď nákazu nenahlásim, nebudú problémy – to je falošná ilúzia, ale ešte stále rozšírené pravidlo,“ povedal v novembri 2013 pre denník SME o utajovaní nákaz v našich nemocniciach Pavol Lokša, šéf epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Kvôli zabráneniu šírenia nemocničných nákaz, vrátane baktérie zlatého stafylokoka, sa Slovensko podľa Skalickej v roku 2009 zapojilo do projektu WHO Umývaj si ruky, zachrániš si život.
V čom sme dobrí
Popri kritike nás štúdia švédskej organizácie za viaceré aspekty zdravotnej starostlivosti na Slovensku chváli. Oceňuje napríklad rebríčky kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré vydávajú buď zdravotné poisťovne alebo rôzne organizácie venujúce sa zdravotníctvu.
Pochvala sa Slovensku ušla aj za dostupnosť obvodných lekárov a špecialistov. Voči druhému oceneniu má však analytik INEKO Dušan Zachar výhrady. Ocenený prístup k lekárom bez takzvaného výmenného lístka už totiž neplatí – zmenilo to ministerstvo zdravotníctva ovládané Smerom.
Štúdia vysoko oceňuje aj nízku úroveň potratovosti na Slovensku a zaočkovanosť obyvateľstva proti vážnym ochoreniam.
Analytik: Svet nám uniká
Na prepad úrovne zdravotnej starostlivosti u nás za posledné dva roky ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nereagovalo. „V záujme relevantného stanoviska by sme radi poprosili o čas na naštudovanie analýzy,“ uviedol jeho hovorca Peter Bubla. Hneď po zaslaní stanoviska budeme správu aktualizovať.
Analytik INEKO si všimol niekoľko aspektov. „Vyzerá to tak, že svet nám uniká,“ vraví Zachar. Slovensko podľa neho nielenže medziročne pokleslo v rebríčku o štyri miesta, ale ako jedna z mála krajín zaznamenala aj úbytok v dosiahnutom bodovom skóre, a to už dva roky po sebe.
„Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom na ňu vynakladáme na hlavu viac peňazí ako napríklad v Česku, ktoré sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnilo v rebríčku najvyššie,“ uzatvára analytik.
Comments are closed.