Na mediálne otázky k téme návrhu SaS P. Visolajský odpovedal:
1. Ako by ste tento problém (odchod vyštudovaných lekárov a sestier) riešili?
V roku 2011, kedy problém nedostatku lekárov v slovenských nemocniciach vrcholil, sa nám podarilo zastabilizovať situáciou zákonom, ktorý stanovil minimálnu mzdu lekára v nemocnici. Garancia minimálnej mzdy lekára je normálne opatrenie aj v štátoch ako je Nemecko. S výpoveďami lekárov vznikla aj istá nádej lekárov, že slovenské zdravotníctvo sa dá meniť k lepšiemu. Teda nádej na lepšie podmienky a garancia mzdy je veľmi dôležitá na stabilizáciu lekárov a sestier na Slovensku. Samozrejme aj lepšie podmienky na medicínu sú dôležitý aspekt. A to neznamená len lepšie prístrojové vybavenie a priestory nemocníc. Slovenské zdravotníctvo je v ťažkom marazme aj preto, že sme tu povýšili ekonomiku nad medicínu. Zamyslite sa ako dnes médiá hodnotia nemocnice – čítame články o výborných operáciách, o tom, ktorá nemocnica je lepšia v diagnostike, alebo sa všade píše o zisku nemocníc a ktorá má aký dlh a ako hospodári? Takýto stav nie je veľká výzva pre kvalitného lekára… Slovenská medicína je dnes zdeformovaná. Je pochopiteľné, že mladý lekár nemá záujem o prácu slovenského obvodného lekára, ktorá spočíva vo vypisovaní výmenných lístkov – do tohto stavu dotlačili obvodných lekárov naše poisťovne. Za zamyslenie stojí aj zážitok, keď bol diskutovať s medikmi martinskej lekárskej fakulty exminister Drucker a vtedajší šéf Svetu zdravia pán Lopatka, moderátor sa tam plnej sály medikov spýtal, kto z nich už teraz vie, že nechce robiť pre PENTU. Prihlásila sa polovica medikov, podľa niektorých to bolo trištvrte prítomných… Túto skutočnosť si treba porovnať s počtom nemocníc PENTY na Slovensku a ak sa pozriete na štýl podnikania tejto finančnej skupiny, možno pochopíme prečo medici nechcú pracovať v jej nemocniciach. Baví lekára pri príjme pacientom vysvetľovať, že je aj možnosť nadštandardnej izby za poplatok, že za nabíjanie telefónu je príplatok …? Keď si túto realitu Slovenska porovná mladý lekár s nemocnicou v Čechách, či Nemecku rozhodnutie je ľahké.
Veľký problém je aj štúdium. V prípade lekárov dnes napr. výuka v Univerzitnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici nie je samozrejme lákavá, vyberú si radšej brnenskú, olomouckú, či pražskú univerzitnú nemocnicu. Nádej na lepšie podmienky štúdia v novej nemocnici na Rázsochách zhasla pri vyjadreniach a plánoch vlády pána Pellegriniho. Pani ministerka Kalavská priznala, že na Rázsochách budú „len nové Kramáre“. Počet pacientov dnes na bratislavskej lekárskej fakulte nie je dostatočný na výučbu (2000 lôžok) a nová univerzitná nemocnica na Rázsochách má mať len 638 lôžok. Lekárske fakulty nemajú dostatok financií na štúdium slovenských študentov a tak sú nútené financie hľadať v zahraničných študentov, ktorých potom prijímajú vo vysokom počte na úkor slovenských študentov. Pritom lepšie financovať lekárske fakulty je menšia investícia ako lákať Slovákov zo zahraničia späť.
Čo sa týka štúdia sestier, je nevyhnutné zmeniť vysokoškolské štúdium sestier a nedostatok sestier vykazovať reálne. Pretože dnes je absurdná situácia v tom, že nemocnice nepriznávajú nedostatok sestier, teda dopyt na trhu po sestre je oficiálne nízky. To kraje vyhodnotia tak, že stredným zdravotným školám obmedzujú počet prijatých študentov. Výsledkom je, že polovica stredných zdravotných škôl mohla prijať menej študentov, ako sa jej v skutočnosti hlásilo, hoci Slovensko trpí katastrofálnym nedostatkom sestier. Na zmyslenie je aj situácia, keď sesterská komora odmietla nomináciu súčasnej ministerky zdravotníctva a nikto tento hlas tisícok sestier ani len nevypočul.
A neposlednom rade aj posledný návrh na riešenie nedostatku lekárov, tentokrát zo strany opozície, pokutovaním lekárov, ktorí vyštudujú na Slovensku a odídu do zahraničia, ukazuje mentálne nastavenie kompetentných. Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia.
2. SaS navrhuje, že ak by lekári odišli po škole do zahraničia a do piatich rokov sa nevrátili, mali by štúdium preplatiť. Ako tento návrh hodnotíte? Pomohlo by to?
Myslím, že tím SaS si nie celkom uvedomuje okolnosti problému nedostatku lekárov, ich posledný návrh to dokazuje.
Dnes je situácia taká, že české lekárske fakulty sa predháňajú v tom, aby k nim prišli študovať Slováci „zadarmo“. Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko (existuje k tomu ekonomická analýza). A pokiaľ zostane slovenský lekár pracovať v Čechách je to ďalší bonus navyše pre Českú republiku. V Českej republike je oficiálne 111-tisíc Slovákov, to je jedno veľké mesto – viac ako má Prešov. Ak by sme teda spoplatnili štúdium na slovenských lekárskych fakultách, znamenalo by to len väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo v konečnom dôsledku zníži počet lekárov na Slovensku. Moje slová potvrdzuje aj skúsenosť, keď Ministerstvo zdravotníctva SR zmenilo podmienky rezidentského programu a zaviedlo v ňom rôzne sankcie (napr. nezmyselne začalo pokutovať lekárky – matky, za to, že mali dlhšiu rodičovskú dovolenku ako dva roky). Výsledkom žiaľ bolo, že výrazne poklesol počet záujemcov o rezidentský program. Je smutné, že za takúto chybu ministerstva doplatia pacienti tým , že im bude chýbať obvodný lekár.
Ďalší argument na nezmyselnosť návrhu pani Cigánikovej (SaS) je, že dnes je štúdium na lekárske fakulte hradené študentovi len zo 40% zo štátnych peňazí, zvyšok nákladov na štúdium slovenských medikov hľadajú podfinancované fakulty hlavne v poplatkoch zahraničných študentov (Nemci, Nóri, Gréci). Výsledkom takéhoto stavu je, že lekárske fakulty prijímajú stále viac zahraničných študentov na úkor Slovákov, čo v konečnom dôsledku znižuje počty slovenských lekárov. Podľa medializovaných informácií, na bratislavskej lekárskej fakulte tak dnes študuje 30% študentov zahraničných, na ostatných dvoch fakultách je to ešte horšie – 42 % resp. 56%. Tento stav je na úrok počtu slovenských študentov.
A v konečnom dôsledku, ponuky práce pre lekárov v zahraničí sú také, že mladý lekár, ktorý po štúdiu na slovenskej lekárske fakulte odíde pracovať do Nemecka, z nemeckej výplaty poľahky splatí pokutu, ktorú navrhuje pani Cigániková.
Teda pokuta za emigráciu nie je žiadny riešením problému nedostatku lekárov, problém by sa len prehĺbil.
Pred pätnástimi rokmi sme počúvali, ako slovenských lekárov poľahky nahradia Ukrajinci. Tvrdili to aj viacerí politici a experti, ktorí sú dnes v tíme pani Cigánikovej, lekári však upozorňovali, že sa na príchod Ukrajincov sa spoliehať nedá . Dnešná realita nám dala za pravdu. Myslím, že je načase začať počúvať lekárov, nie na nich útočiť a pokutovať.
Comments are closed.