V priebehu troch januárových dní Všeobecná zdravotná poisťovňa rozdala pacientom ležiacim vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch viac ako sto balíčkov prvej potreby. V nich našli všetko od toaletného papiera cez príbor až po štuple do uší. Podľa vedúcej sestry centrálneho príjmu Viery Kučerovej mnohým pacientom takýto balíček pomohol odbúrať stres z hospitalizácie a sami si ho nazvali „bolestným“ za pobyt v nemocnici. Tento pilotný projekt bude stáť VšZP zhruba tri až štyri milióny eur a hradený bude z peňazí pôvodne určených na jej prevádzku.
Dobrý úmysel štátnej poisťovne pomôcť svojim klientom či prilákať si nových nemožno vyčítať. Ilustruje to však, ako sa na Slovensku „efektívne“ narába s peniazmi v zdravotníctve. Namiesto systémových zmien sa roky iba plátajú diery či zavádzajú krátkodobé populistické opatrenia. Namiesto tlaku na kvalitu a odmeňovania nemocníc na základe kvality, a teda aj hygienických štandardov, sa rozdávajú balíčky prvej potreby.
Viac peňazí, menej kvality
Na zdravotníctvo pritom vynakladáme na osobu najviac peňazí spomedzi krajín V4. Každý rok slovenská vláda doň nalieva viac a viac. Kým napríklad v roku 2006 boli k dispozícii 3,36 miliardy eur, tento rok sa počíta so 4,64 miliardy eur. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) je pritom v nemocniciach menej lôžok, skrátil sa počet dní hospitalizácie a vôbec je menej zdravotníckych zariadení.
No hlavne úroveň slovenského zdravotníctva klesá. Poukazuje na to analýza organizácie Health Consumer Powerhouse, ktorá v roku 2013 ohodnotila na základe niekoľkých parametrov zdravotnú starostlivosť na Slovensku na 700 bodov. Minuloročnú už len na 653. Slovensko sa tak ocitlo na 24. priečke z tridsaťpäťmiestneho rebríčka krajín Európy. Na porovnanie, Česko skončilo na 13. mieste.
V kontexte kvality je zaujímavým ukazovateľom aj tzv. odvrátiteľná úmrtnosť. Ide o predčasné úmrtia, ktoré sa nemuseli stať v prípade efektívnej a včasnej liečby. Dáta sa líšia podľa jednotlivých štúdií, no vo všetkých porovnaniach Slovensko končí podpriemerne. Podľa posledných čísel Eurostatu z mája minulého roka v 2012 na Slovensku zbytočne zomrelo 237 ľudí na 100 000 obyvateľov. Priemer OECD bol 123. Aj keď kvalitu zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje viacero faktorov, nielen výška dostupných zdrojov, je legitímne položiť si otázku: Kde končia?
Tomáš Szalay z HPI hovorí, že peňazí v zdravotníctve je dosť, treba ich len efektívne využívať. Aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) upozornil, že v pomere k iným sektorom míňa zdravotníctvo nadpriemerne veľa.
Podiel zdravotníctva na celkových výdavkov verejného sektora dosahuje 15 percent, čo je v rámci nových členských štátov Európskej únie najvyššia hodnota. „Ak napriek tomu na mnoho objektívnych potrieb v zdravotníctve zdroje chýbajú, treba ich v prvom rade hľadať vnútri systému. Hlavne na miestach, kde zo zdravotníctva neefektívne odtekajú,“ uvádza INEKO. Do tretice o neefektivite píše aj samotné ministerstvo zdravotníctva vo svojej správe pre Národnú radu SR: „Aby sme sa vyhli pesimistickým predpovediam o náraste verejných zdrojov v zdravotníctve, je nutné vyriešiť kritické problémy s neefektivitou v systéme.“
Na zdravotníctvo vynakladáme na osobu najviac peňazí spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky
Čoraz viac liekov
Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií (IFP) vo svojej analýze Málo zdravia za veľa peňazí identifikoval najväčšie zdroje ne- efektívnosti slovenského zdravotníctva u zdravotných poisťovní, v nemocniciach a liekoch. Pri tomto výpočte sa to však nekončí. No najskôr k liekom.
Slovensko má vyšší podiel výdavkov na lieky na celkových zdravotníckych výdavkoch, ako je priemer OECD. Rovnako vykazuje najvyššiu nominálnu spotrebu liekov na osobu, pričom podľa IFP k jej rýchlemu nárastu došlo hlavne v období zhoršenia efektívnosti. NCZI v štatistikách uvádza každoročný celkový rast spotreby liekov a zdravotníckych pomôcok. V koši ich pritom ročne končia desiatky ton, pričom ich likvidácia stojí státisíce eur.
Comments are closed.