Lekárske odborové združenie sa už ďalej nemôže prizerať, ako sa nekompetentnými rozhodnutiami Ministerstva zdravotníctva SR slovenské zdravotníctvo ženie do záhuby. Je ako potápajúca sa loď, na ktorej sa vezieme všetci spoločne – lekári, sestry, aj naši pacienti.

Z tohto dôvodu sme pred niekoľkými mesiacmi oslovili ministra zdravotníctva pána Ivana Uhliarika, ale aj premiérku SR pani Ivetu Radičovú so štyrmi požiadavkami, ktorých cieľom je zvrátiť krízový stav, v akom sa dnešné zdravotníctvo nachádza a aj do budúcna zabezpečiť pre všetkých občanov SR prístup k zdravotnej starostlivosti.

Ide o nasledujúce požiadavky:

Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.

Zákon musí platiť pre každého, i pre štátnu inštitúciu, akou je nemocnica! Práca lekára je náročná a je vystavená špecifickým rizikám. Lekár má právo dbať o svoje zdravie ako hociktorý iný občan. Má však aj povinnosť dbať o zdravie človeka – pacienta, ktorý sa mu zveril do rúk. Lekár má právo byť pri nástupe na výkon svojej práce odpočinutý a je neprípustné, aby bol z dôvodu únavy vystavený väčšiemu riziku chyby, čím by ohrozil pacienta. Aj únava a nekvalitný spánok sú príčinou vyššej chorobnosti a úmrtnosti v lekárskom stave. Lekár má právo, tak ako každý iný občan, aby ho chránili platné zákony Slovenskej republiky i Európskej únie. Pacient má zas ústavné právo, aby dostal tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť, a tú mu vie poskytnúť len lekár v adekvátnej kondícii a odpočinutý. Európska únia jednoznačne určila 48 hod. týždenne ako limit odpracovaných hodín. Vyspelé štáty tento limit prísne dodržiavajú. Na Slovensku sú v niektorých nemocniciach lekári, ktorí strávia v práci nepretržite 32 resp. 56 hodín. V roku 2009 Inšpektorát práce zistil 866 porušení Zákonníka práce vo viac ako 90-ich zdravotníckych zariadeniach. Porušenie zákona bolo konštatované, ale žiadne kroky neboli ďalej podniknuté. Nesúhlasíme so snahami o zvýšenie limitu nadčasovej práce na 400 hodín, ani s výnimkami v zákone, ak lekári tento limit prekračujú. Ak musia časové limity dodržiavať iné profesie v záujme ochrany zdravia, napr. vodiči nákladných áut a autobusov, či polícia a Inšpektorát práce ich pri prekročení sankcionuje, nevidíme dôvod na to, aby tieto limity prekračovali lekári v štátnych nemocniciach, či v akciových spoločnostiach. Máme za to, že prvoradá je adekvátna starostlivosť o pacienta a nie záujmy manažmentov nemocníc. Položme si otázku: Kto je najviac ohrozený, ak lekár pracuje nepretržite 48 hodín? Na kom sa naozaj ušetrí, ak je na oddeleniach nižší počet lekárov a sestier ako stanovuje minimálny personálny normatív MZ SR?

Odpoveď vieme všetci: PACIENT – chorý človek!

Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov.

Žiadame okamžité dofinancovanie zdravotníctva a zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov v takej miere, aká im právom patrí. Požadujeme v štátnom rozpočte zabezpečiť zvýšenie percenta hrubého domáceho produktu (HDP) určeného pre zdravotníctvo aspoň na úroveň priemeru krajín EÚ a zvýšenie platby štátu za svojich poistencov minimálne na 5 percent z vymeriavacieho základu. My už viac odmietame sponzorovať podfinancované zdravotníctvo! Je nehorázne, aby zadlžené nemocnice evidovali vykonané a poisťovňou uznané, ale pritom nezaplatené výkony a súčasne, aby mali tieto poisťovne zisk. Eventuálne, aby si poisťovne zvyšovali svoje náklady na prevádzku. Je absolútne netrhové a nespravodlivé, aby občania mali zákonom stanovenú povinnosť platiť zdravotné poistenie, aby zdravotníci mali zákonom prikázané postarať sa o každého pacienta na úrovni súčasnej medicíny, ale pritom aby poisťovne (zväčša súkromné) nemali zákonom stanovenú povinnosť zaplatiť za vykonanú liečbu daného občana! Položme si otázku: Kto najviac dopláca na tento systém financovania? Lekár v zadlženej nemocnici? Poisťovňa v zisku, s obrovskými nákladmi na svoju prevádzku, so zákonom garantovaným príjmom? Odpoveď vieme všetci: Človek – pacient, ktorý si síce celý život platil zdravotné poistenie, ale keď ochorie, je hospitalizovaný v chátrajúcej nemocnici, obkolesený ponukami príplatkov za „nadštandardné služby“, ktoré sú okolitých krajinách štandardom!

Podľa obsadenia rozhodujúcich postov v zdravotníctve a pri sledovaní posledných udalostí si kladieme otázku: Kto naozaj riadi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky? Minister alebo súkromné poisťovne / súkromná poisťovňa?

Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) podozrivo mrhá neadekvátnu energiu a finančné prostriedky na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Hoci nepredložilo žiadne garancie pozitív transformácie a odmieta akúkoľvek diskusiu, vidí transformáciu nemocníc ako jediné východisko zo súčasnej situácie. Pritom je pre všetkých znalých situácie zjavné, že uvedený zámer systémovo nerieši problematiku financovania a fungovania zdravotníckych zariadení. Prax ukázala, že terajšie nemocnice – akciové spoločnosti nenaplnili očakávania, ktoré sú na nich kladené.

Na druhej strane, v súčasnosti sú všetci riaditelia nemocníc nominantmi MZ SR. Mala by tu teda byť dostatočná záruka plnenia ekonomických, manažérskych, materiálnych a personálnych požiadaviek spĺňajúcich proklamované kritériá akciových spoločnosti. Vláda sa transformáciou snaží len zbaviť zodpovednosti zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre občanov tohto štátu, a to v prospech úzkych finančných skupín. Univerzitná nemocnica Bratislava sa v súčasnej dobe zadlžuje každý mesiac približne 30%, hoci neprebiehajú žiadne väčšie nákupy techniky, či prestavby. Naozaj zmenou názvu na a.s. nemocnica bude zrazu prosperujúca? Alebo bude len zraniteľnejšia, keďže a.s. nemôže tvoriť stratu? Lukratívnych pozemkov má iste dostatok a koniec koncov stratovú a.s. iste niekto rád „zachráni“. Ak, ako uvádza MZ SR, je fungovanie akciovej spoločnosti transparentnejšie, efektívnejšie a ľahšie kontrolovateľné, prečo teda došlo u Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. k celkovej strate 70mil. eur? Ako je teda možné, že za túto stratu, ktorú sme nakoniec zaplatili my – všetci občania a doplatili na ňu hlavne pacienti zrušených oddelení, neniesol nikto jasnú zodpovednosť?

Kto garantuje pozitíva transformácie? A kto bude niesť následky za neúspech transformácie? Kde sa vo svete osvedčil systém nemocníc ako akciových spoločností? Ako daňových poplatníkov nás zaujíma adekvátnosť vynaložených prostriedkov! Doteraz nám však nik nedal adekvátne odpovede na tieto otázky!

Hlavná otázka však znie: Na čom, alebo na kom sa dá ešte ušetriť, aby neadekvátne platená nemocnica nebola stratová? Lieky, energie, strava, prístroje majú európske ceny. Jedinou možnosťou ako ušetriť – kde má možnosť vedenie nemocnice znížiť stratu je plat lekára, sestry a neadekvátna zdravotná starostlivosť o pacienta! Výsledkom je menej špecialistov, menej atestovaných a skúsených lekárov, menej sestier na oddeleniach. Kto je na konci toho „šetriaceho reťazca“ ?

Odpoveď znie: Pacient!

Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe.

Práca a postavenie lekára v našej spoločnosti nebola a nie je ani v súčasnosti náležite ohodnotená. Chceme poukázať na to, že vo vyspelých krajinách EÚ je lekár, ako spoločensky, tak aj finančne, adekvátne ohodnotený. Nástupný plat lekára na Slovensku je necelých 600 Eur v hrubom. Slovenskí lekári boli aj sú pod hranicou ohodnotenia svojich českých kolegov. Dôsledkom neadekvátnej mzdy je jednak klesajúca úroveň lekárskeho stavu a hlavne klesajúci počet lekárov. Vo vyspelých krajinách sú slovenskí lekári najviac zastúpenými zahraničnými lekármi k pomeru k počtu obyvateľov. V roku 2009 krajom na Slovensku podľa ich analýzy, vyžiadanej Európskou úniou, chýbalo 3219 lekárov – špecialistov a táto situácia je každým rokom horšia. Aké je riešenie vlády SR a ministerstva zdravotníctva? Bola by vláda SR rovnako nečinná, ak by na Slovensku chýbalo 3200 policajtov alebo vojakov? Pripomíname, že v 10-miliónovom Česku dalo výpoveď 3800 lekárov a české zdravotníctvo bolo ochromené.

Hlavný argument súčasného pána ministra, pri rušení takmer 150 oddelení, bol ten, že nemali adekvátny počet personálu! Avšak je to len plytká a pritom podozrivá výhovorka – nedostatok personálu (lekárov, sestier i sanitárov) je takmer v každej nemocnici! Tento stav je alarmujúci a keďže sa každý rok zhoršuje je neudržateľný!

Kto na tento problém – nedostatok lekárov dopláca najviac?

Odpoveď je: Pacient!


Žiaľ, napriek našim dlhodobým snahám ministerstvo zdravotníctva aj naďalej pokračuje v procese transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a dlhodobo sa vyhýba akémukoľvek odbornému dialógu o možných následkoch tohto kroku.

Treba si uvedomiť, že transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti sa zásadným spôsobom mení charakter nemocníc z verejných na obchodné spoločnosti, ktorých prvoradým cieľom je tvorba zisku.

V záujme zachovania zisku týchto akciových spoločností to pri súčasnom nastavení systému v praxi znamená, že:

  • môže prísť k rušeniu ďalších oddelení, lôžok, či celých nemocníc
  • pacient, ktorý bude potrebovať lekársky výkon nad rámec úhrady poisťovne si bude musieť za tento výkon doplatiť, a teda zdravotná starostlivosť nebude dostupná pre všetkých pacientov
  • nemocnice sa budú brániť vykonávať finančne náročné a nevýhodné lekárske výkony, resp. predpisovať takúto liečbu, čím opäť utrpí len pacient

Zo zákona pritom vyplýva, že akciová spoločnosť, ktorá vytvára dlh, má ísť do konkurzu, čo by znamenalo, že:

  • nemocnica nebude môcť naďalej vykonávať svoju činnosť
  • sa umožní vstup súkromného kapitálu do nemocníc

Tieto zmeny realizované ministerstvom zdravotníctva preto vnímame ako neuvážené a ako snahu ministerstva zdravotníctva zbaviť sa zodpovednosti za zdravie občanov, a teda budúcnosť tejto krajiny. Toto nie sme ochotní pripustiť a sme odhodlaní spraviť všetko preto, aby sa tak nestalo.

Vyzývame preto všetkých – našich kolegov, ale aj pacientov, ktorým situácia v zdravotníctve nie je ľahostajná, aby nás v tejto snahe podporili. V našej práci nám ide v prvom rade o zdravie pacienta a tak je to aj v tomto prípade.

Sme na jednej lodi – lekári a pacienti. A či z bej bude Titanic, alebo Noemova archa, záleží len a len od nás všetkých, nevynímajúc ani vládu SR.

Kampaň LOZ podporuje aj:

Slovenská lekárska komora
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek